6:30 Zvoní budík. Otvorím oči, pohoda, idem na to. Milujem výzvy!
6:35 Stojím v kúpeľni nad balíkom s vatovými tampónmi. Vraciam ich do poličky, ošplechnem ksicht studenou vodou, veď to nemôžem vzdať po 5 minútach predsa! Premýšľam, či sa môžem namaľovať.. Hmmm... presvedčím samu seba, že som predsa krásna a make-up mi netreba. Haha. Budem tajne dúfať, že dieťa v škôlke pretisnem pomedzi dvere a nikto ma neuvidí.
6:37 Vďaka časovej úspore v kúpeľni mám čas na rozmýšľanie, čo na raňajky. Vyťahujem chlieb z ľanového vrecka, automaticky idem po maslo. Samozrejme, je v obale a už len posledný kúsok! Zvažujem alternatívy a beriem zo špajze lekvár. Bude chlebík s lekvárom. Aká som len kreatívna! Ale čo na pitie? Čaj má vrecúško.. Obyčajnú vodu? To je také bez nápadu... A ešte aj studené. Našťastie ma osvieti a spomeniem si na ľubovník, čo mi s láskou natrhala moja milovaná sestra na moje pocuchané nervy. Paráda, zapínam rýchlovarnú kanvicu a zaháňam myšlienky, koľko energie minie a ako tým zdevastujeme Matičku Zem. Zalievam čajík a teším sa na skvelé raňajky.
7:00 Dieťa reklamuje, že na chlebíku nemá maslo! Rýchlo premýšľam, musím byť ešte viac kreatívna. Možno budete mať maslo v škôlke, zahováram. Och, som fakt dobrá, chytil sa!
7:45 Vidím sa v predsieni v zrkadle. Ľutujem svoje rozhodnutie vyjsť z domu bez make-upu, ale už niet cesty späť... Ale robím to pre Matičku Zem!
8:15 Cestou do/z škôlky ma videlo asi 5 matiek, 1 otec, učiteľka a 8 detí. Spamätávam sa.
9:30 - 11:00 Rozmýšľam, čo na obed. Keby tak môj chlebodarca vedel, čo mi chodí hlavou v pracovnom čase. Nemá deti, Matička Zem mu je ukradnutá a bez mihnutia oka ju denno-denne pustoší. Netvor jeden! Horšie je, že fakt netuším, čo uvariť. Všetko je v nejakom blbom sáčku, naozaj úplne všetko!
11:15 Som fakt zúfalá. Bude mrkvová polievka, minule som kúpila pár kusov do vlastného vrecka. Čo soľ a korenie? Sypem do hrnca, sáčok som vyhodila už dávno, nebudem to počítať. A spravím noky, vzdávam sa, múku mám v sklenenej dóze, prižmurujem oči, fakt sa dá uvariť obed bez toho, aby som vyhodila nejaký obal?!
11:35 Preklínam svoje rozhodnutie variť noky. To cesto je sviňa lepivá, bordel v celej kuchyni, toto určite nie je ekologické jedlo. Mala som uvariť suché zemiaky s ničím! Dieťa by si určite pošmáklo...
12:00 Znovu preklínam svoje rozhodnutie ohľadom obedného menu. Prižmurujem oči a dieťaťu strúham do taniera syr. Sem-tam mi padá na podlahu, tak veľmi mám tie oči prižmúrené... Matička Zem, odpusť mi, aspoň kečup si dáme pekne domáci, zo špajzky..
13:00 Obedovú pohromu som rozdýchala, čítame knižku a desím sa večere..
15:30 Som fakt mega kreatívna! Robím puding z banánu a avokáda! No dobre, nie až taká kreatívna, recept z internetu a dala som tam ukradnutý med (včely, prosím, odpustite mi, viem, že to mal byť váš med) a trochu kakaa (ako inak, v krabičke, ale aspoň papierovej).
15:35 Puding chutí, mám radosť! Navyše, už je takmer večer a ešte sme neotvorili kôš!
16:00 Vrámci poobedného venčenia dávame šupky na kompost. A tie zo zemiakov sme prehodili cez plot susedovým sliepkam. Vrhli sa na ne ako supy, snáď z toho bude nejaké bio-eko-prd vajce plné bio-eko-neviem akých cenných látok. Musím si to jedno pýtať zajtra od suseda.
17:45 Čerstvý vzduch mi urobil dobre. Aj pohľad na susedove sliepky. Na večeru bude omeleta s chlebom. Pre spestrenie si dáme ešte ten domáci kečup. A celé to zapijeme ľubovníkovým čajom. Ha!
19:00 Dieťa spí. Som na seba hrdá. Zvládla som to! Nie, nie uspať dieťa, to mi ide skvele, prečítam tri rozprávky, odpoviem na milión otázok, počas toho sa ešte minimálne raz pohádame, zhasnem svetlo a spí. No zvládla som deň bez odpadu. Aj keď som trochu podvádzala.. A žmúrila oči.. A nepočítala obaly, čo som vyhodila deň vopred. Bolo to náročné, ešte teraz cítim studené kropaje potu na chrbte..
No a teraz chcem spoznať niekoho, kto neprodukuje žiadny odpad. Mal by to byť človek. A žijúci. V súčasnosti. Niekde, hmm, tak v okruhu 300 km (takže domorodcov v dažďovom pralese nepočítam!). Kto tvrdí, že to vie, tak klame (prosím, prosím, kiežby som sa mýlila!), alebo nežerie. A možno aj oboje, aj keď teraz v zime.. sezóna plaviek už skončila a ďalšia je ďaleko... Zostávam pri tvrdení, že klame alebo nežerie. Môj pohľad na vec je však taký, že úplne bez bordelu to, žiaľ, nejde. No prečo to neskúsiť? Matičku Zem asi nezachránime... Ale aj napriek tomu, že čo i len jeden jediný môj pokus, je úplným mizerným zrnkom piesku, tajne dúfam, že nie úplne zbytočným. Aby raz môj (alebo aj tvoj) syn zobral svoje deti na takúto:
a nie na takúto pláž:
Dobrú noc, priateľu. A zajtra v kantíne si, prosím, nekupuj ten keksíček v šušťavom obale. Nie kvôli tomu, že je hnusný a vlastne ti vôbec nechutí. Nie kvôli tomu, že budeš musieť byť kvôli nemu vo fitku o 5 minút dlhšie. Sprav to pre Matičku Zem. Vopred ti za ňu ďakujem.
