Ak sa pritrafí nejaké rande, celý čas robím dôležitú. A neprestajme mi "ide huba". Samozrejme, pochválim sa, ako sa mi darí v práci, koľko viem jazykov, že viem, kto dostal Nobelovku za literatúru, aký mám názor na spory vo vláde a pridám niečo aj o momentálnej situácii vo Venezuele, hneď po tom, ako mu ozrejmím, do ktorých fondov som investovala a akcie ktorej spoločnosti teraz najviac frčia. Veď prečo by som sa nepochválila svojimi vedomosťami?! Ten chudák, čo nie je ani schopný zaplatiť mi poriadny drink, také veci určite neovláda! Tak ho musím poučovať. Stále.
Nechápem teda, čím to je, že po prvom rande mi väčšina z tých chlapov nezavolá. Veď som taká múdra, úspešná. Aj krásna som. No skrátka všetko mám, čo žena má mať.
Sem-tam sa nájde aj taký chlap, ktorý to so mnou chce skúsiť. Síce skoro všetci z tej menšiny sa chcú iba príležitostne stretávať, ani za svet si nepripustím, kvôli čomu. Naivne si myslím, že kvôli môjmu intelektu! Vlastne, kvôli čomu inému? Som predsa taká úžasná, že aj pohľad na mňa ich musí privádzať do extázy! Tie stretávania mi ale dosť vadia, pretože sú veľmi krátke a nestihnem toho vyvoleného dostatočne ohurovať ďalšími mojimi vedomosťami, skúsenosťami a poznatkami. Skrátka nemám čas pripomenúť, aká som skvelá.
Variť neviem. Nie som predsa nejaká blbá gazdinka, ale úspešná menežérka! A na to, aby som sa najedla, stačí zbehnúť do nejakej reštaurácie. Najlepšie do mojej obľúbenej, takej nóbl pre vyššiu spoločnosť v centre mesta, kde mám stále rezervovaný stôl. Väčšinou platím ja, však nie som žiadna chudera, môžem si to dovoliť. Potom ale tomu šťastnému, ktorý má tú česť tráviť čas v mojej spoločnosti, niekoľkokrát pripomeniem, že by bolo fajn, keby ma zobral na nejaké skutočne exotické miesto, pretože ma stereotyp nebaví. A musí sa snažiť, pretože ja som už bola takmer všade!
Deti nechcem. Pôrod je predsa nechutný a hrozne to bolí! A navyše by som musela odísť z práce. A v práci som úspešná, tak prečo by som odchádzala? A ešte by som chcela postúpiť vyššie, pretože mám na to, aby som bola ešte úspešnejšia. Tak nebudem predsa sedieť doma na zadku pri deťoch! Okrem toho, väčšina žien na materskej osprostie. Toho sa bojím viac ako pôrodu. A navyše, s deťmi sa nedá cestovať. Ja musím cestovať, lebo ma to baví. A mám na to!
Namiesto detí rozmýšľam o tom, na akú školu by som sa mala zapísať. Asi by som mala odísť zo Slovenska, pretože tu je málo príležitostí ako vyniknúť. Nemám tu dosť priestoru sa rozvíjať. Potenciál však mám.
Asi naozaj vycestujem na nejakú stáž. To je teraz moderné. Pobudnem tam pol roka, možno rok. Domov sa vrátim znovu o čosi múdrejšia. A možno si tam nájdem aj chlapa. A ak by nie, tak doma poviem, že som si našla. Ale neboli sme si súdení, pretože mňa to ťahalo späť do vlasti. Bude to ako z romantického filmu, ktoré pozerám, ale tvárim sa, že nie.
Idem si baliť kufor.
A potom budem dlho dumať, prečo ma chlapi nechcú...