reklama

Ako ma krutý svet pripravil o jednu z lások

Myslím to vážne. Krutý svet, všetci krutí a bezohľadní ľudia, ktorých tento krutý svet nosí, ma pripravili o to, čo som milovala... Viem, že sa to na dievča nepatrí. Nepatrí sa udržiavať takýto druh lásky. A aj napriek tomu, že ma mnohí nepochopia, potrebujem to zo seba dostať von.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Sama neviem, kedy to prepuklo. Pravdepodobne v detstve, keď som namiesto desiatej bábiky dostala auto. Sanitku. Dodnes si ju pamätám. Časom jej odpadla siréna, preto bola prelepená leukoplastom, takým socialistickým, hnedým, ktorý vydrží večnosť.

Pamätám si aj to sladké opojenie, keď ma starší brat vozieval na staručkom pionieri po všelijakých poľných cestičkách. Cítila som sa ako bohyňa, s vetrom vo vlasoch... Držala som sa vždy ako kliesť, keď mi na každej jame lietal zadok po sedadle.

Keď sesternica kúpila simsona a mohla som sedieť vpredu, to bola česť! Aj keď len 5 metrov na ihrisku a vzadu brat, lebo som nedotiahla na zem... Alebo keď som mohla raz za rok sedieť v traktore a točiť sa po lúke! To bolo už čosi!
Celým detstvom ma to sprevádzalo a vždy priťahovalo. Pamätám si, že som chcela byť dokonca šoférkou autobusu. Vždy som sedávala na "kolese", aby som dobre videla na cestu.

Keď so mnou začala lomcovať (skutočne veľmi mierne) puberta, viezla som sa ako kráľovná na hnilej stovke z diskotéky. Vôbec mi nevadilo, že sa mi každú chvíľu mohli nohy prepadnúť na cestu. Hlavne, že som sa viezla.

Časom som odpozorovala šoférske umenie a významne ostatných poučovala. Však ja, expert, musím povedať, čo a ako treba správne robiť. Však puberta, na všetko mám najlepší názor a všetko najlepšie viem, hlavne strašne veľa o živote!
Tak som dostala odporúčanie, že keď už chcem kibicovať, mám si spraviť vodičák. Nebolo mi treba dvakrát hovoriť.

Musím priznať, že som závidela spolužiakom, ktorí v štvrtom ročníku chodili do autoškoly. Ja som nechodila, doma sme auto nemali, zvyšných peňazí tiež nebolo a navyše by som vodičák dostala až o tri mesiace po skončení školy. Tak som to nechala tak. Ale vedela som, že môj čas raz príde. A prišiel pomerne rýchlo.

Nemusela som vôbec rozmýšľať, čo urobím s peniazmi z mojej prvej výplaty z fakt príšernej brigády (ani najväčšiemu nepriateľovi by som nepriala takú robotu), okrem nákupu vianočných darčekov. Hneď po Novom roku som naklusala do autoškoly a úspešne sa zapísala.

Pamätám si svoju prvú jazdu. Na parkovisku som urobila otočku okolo kužeľov a inštruktor zavelil, že ideme na cestu. Vraj netreba strácať čas zbytočnosťami, keď sa viem pohnúť aj zastaviť. Srandista. Na prvej križovatke mi to zdochlo. Hanbila som sa, ale inštruktor trval na tom, že sa nemám za čo, lebo medzi babami vynikám. Podrástla som vtedy o dobrých päť centi.

Celý ten skoro mesiac jázd bol super. Odhliadnuc od môjho incidentu s autobusom (keď si zmyslel, že dupne na plyn až vtedy, keď budem vedľa neho a v protismere pôjde ďalšie auto) a incidentu so šmykom (keď som zapichla auto do kopy mäkkého snehu), išlo všetko hladko. Na konci januára som mala skúšky (a milý pán policajt ma pochválil, že sa viem ako jediná baba z kurzu pohnúť v kopci a sradista inštruktor, že som mala najviac bodov z testu, fúj bifloška!) a štvrtého februára som už držala v ruke teplučkú ružovú kartičku.

Potom už na mňa nerobilo dojem, keď ma nápadník odviezol domov, ale keď mi dovolil posadiť sa za volant a odviezť sa domov. A úplný grand bol ten, ktorému nevadilo, keď som išla domov 20kilometrovou obchádzkou.

Žila som pre príležitosť odviezť sa, odviezť niekoho, alebo len tak sa povoziť v nedeľu poobede. Pred každou akciou som s predstieranou neochotou súhlasila, že ja sa teda obetujem a budem robiť šoféra. V prípade, že môj herecký výkon bol dokonalý, egoisticky som dúfala, že sa šofér opije a z akcie budem predsalen šoféra robiť ja.

Potom mi šéf pridelil auto. Bola som v siedmom nebi. Vždy pripravená niekam vyraziť, niečo vybaviť, a voziť sa a voziť sa a voziť sa. Zbožňovala som jeho služobky. Nie preto, že vypadol (no dobre, aj preto), ale hlavne preto, že som ho vždy viezla na letisko.
Keď mi večer bolo občas smutno, sadla som do auta a bezcieľne som sa vozila tmavou krajinou. Jazdu autom som skrátka milovala. Bolo mi jedno, či svieti slnko, či je noc, či prší alebo padá sneh. Vychutnávala som si každú sekundu...

Toto všetko je už žiaľ minulosťou. Teraz sa desím toho, že mám ísť niekam autom. Šéf išiel na služobku a nechala som ho ísť na letisko autobusom. Keď mi je večer občas smutno, radšej sa idem prejsť pešo.

Tak je to veru. Krutý svet, ktorý nosí krutých a bezohľadných ľudí, ma pripravil o moju lásku. Vždy, keď mám ísť niekam autom, predstavím si, koľko chumajov ma bude tlačiť zozadu, z boku, bude ma nebezpečne predbiehať, nedá mi prednosť. Koľko starých tetušiek a dedkov mi bude svietiť do spätného diaľkovými, koľkí z nich ma budú ožarovať spredu hmlovkou. Predstavím si, koľko havárií bude na ceste, aké dlhé kolóny, koľko kamiónov sa bude predbiehať na zákaze a ako dlho vydržím pufkať 50 za vyplašenou dievčinou prilepenou na prednom skle po ceste mimo obce, kde je sakra 90!

Viem, že ma asi nikto nepochopí. Hlavne chlapi nie. A aj z toho mi je smutno. Že už nevládzem vzdorovať, nevládzem milovať niečo, keď všetci chcú, aby som to nenávidela. Aj teraz to počujem, v každom jednom, žena za volantom = hotové nešťastie. Celkom to chápem, sama tvrdím, že 99 % žien by malo svoj vodičák hodiť do skartovačky. Možno tam časom sama hodím ten svoj. Keď úplne rezignujem...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou




PS: A aby to niekto nepochopil zle, sú mi ukradnutí tínedžeri na miliónových autách, sú mi ukradnutí dôchodcovia, sú mi ukradnuté pipky, aj unavení robotníci. Len mi nie je ukradnutý ich bezohľadný prístup. A zároveň som smutná z toho, že im je ukradnuté všetko, aj ja a aj to, že ma nechutným spôsobom pripravili o niečo, čo som naozaj milovala...

katarína stieranková

katarína stieranková

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  0x

zložito jednoduchá, veselo smutná a hlúpo múdra, s neutíchajúcou potrebou vždy, všade, všetko a všetkých kritizovať. žena. Zoznam autorových rubrík:  Svet okolo mňaMôj svetSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu